Suhozid (slov. kamenice)

Dnes, keď je väčšina bývalých brelských viníc zarastená borovicami alebo burinou, nie je na prvý pohľad viditeľné, že ide o krajinu popretkávanú desiatkami kilometrov kameníc. Boli obrábané dokonca aj tie najmenšie oblasti v krasových vyhĺbeninách, pričom sa zem zbierala aj ručne. Svahovité obhospodarované pozemky boli podkladaním smerované do vodorovnej polohy a chránené pred eróznym dažďom. Ak si stavba suchého múrika (kamenice) s dĺžkou cca 12 m a výškou 1,20-1,50 m vyžiadala celodennú prácu dvoch skúsených pracovníkov, skúsme si predstaviť, koľko miliónov dní bolo investovaných do vytvorenia celého tohto „kamenného obrazu“.
Krajina je poznačená prehistorickými mohylami a obrannými valmi, rovnako ako na susednom ostrove Brač alebo v Poljiciach nad Cetinou. Prevládajú však kopy, ktoré vznikli klčovaním kamenistej pôdy, rukami miestnych hospodárov. Stálo to asi toľko energie ako samo kopanie. Tieto kopy rástli, najčastejšie v kruhovom alebo kužeľovom tvare. Ich formy sú často motivované funkciou: dlhé pozdĺžne kopy bránili napríklad zem proti vetru, kým suché múrové „brehy“ bránili erózii pôdy na svahoch a označovali hranice majetku. Z veľkej časti vznikli v druhej polovici devätnásteho storočia, po tom, ako v rokoch 1850-1860 múčnatka (oidium) zničila talianske vinice a krátko nato (1870-1890) zas fyloxéra podobne zaúradovala vo Francúzsku. V tom čase sa tu, ako aj v celej Dalmácii, klčoval aj ten najmenší a najskúpejší kúsok zeme.