Kostol sv. Nikolu (Mikuláša)

Stredoveký kostol sv. Nikolu (sv. Mikuláš) na vrchu Pirovac postavili v 14. storočí ako jednoloďový kostol s lomenou valenou klenbou vyvýšenou na dvoch pároch pilastrov s gotickými archivoltami a pravouhlou apsidou. Okolo kostola sa nachádza stredoveká nekropola s 19 náhrobnými kameňmi. Kostol bol obnovený v roku 1998. Pod kostolom sv. Nikolu, na mieste, kde väčšina historikov predpokladá Porfyrogenovu Beruliu, môžete dodnes nájsť pozostatky domov a osád. Juhovýchodne od kostola sa nachádza „Turecká veža“, dvojposchodová pevnosť so strieľňami, ktorá vznikla, podobne ako ostatné opevnenia v Prímorí, v časoch Krétskej vojny v polovici 17. storočia (Makar, Kotišina, Podgora, Drašnice...) zamurovaním skalných útesov. Kostol sv. Nikolu sa prvýkrát spomína pravdepodobne v roku 1597, keď františkánsky biskup Nikola Ugrinović uvalil na Brely interdikt zakazujúci slávenie omší, sviatostí a pohrebov. Spolu s dvoma zasväcovacími krížmi na stenách v interiéri sa spomína deň vysviacky - 26. máj, rok však nie je známy. Predpokladá sa, že tento dátum sa vzťahuje na vysviacku kostola, ktorú mohol vykonať spomenutý biskup Ugrinović. Tento prelát bol nútený opustiť svoju diecézu v Smedereve v Srbsku, ktorá zostala bez veriacich. Vrátil sa do svojho rodného kraja v Poljiciach, kde postavil mauzóleum - (miniatúrnu kópiu Diokleciánovho mauzólea, respektíve tzv. Splitského stola) - a pripojil ho k starému kostolu sv. Luku v Dubrave. Keďže sa však 26. mája slávi svätý Filip Neri, patrón Filipíncov, ktorých kongregáciu založil biskup Bijanković z Makarskej, je veľká pravdepodobnosť, že znovuvysvätenie kostola sv. Nikolu v Gorných Brelách vykonal práve on, zrejme v rámci širšej duchovnej obnovy biokovskej oblasti, ktorá mu tak ležala na srdci. Je možné, že nové vysvätenie kostola vykonal Bijankovićov nástupca (a synovec) Stjepan Blašković. Ide o významnú stredovekú pamiatku vysokej kategórie.