Kostol Panny Márie Karmelskej

Kostol Panny Márie Karmelskej alebo Panny Márie Víťaznej bol postavený medzi borovicami, na opevnenej ploche nad Solinom, na krížovom pôdoryse v štýle barokového klasicizmu. Postavil ho v roku 1715 makarský biskup Nikola Bijanković na pamiatku hrdinskej obrany Sinja proti mnohonásobne väčšej tureckej armáde v tom istom roku a zasvätil ho Panne Márii Triumfujúcej. V 19. storočí pribudla zvonica s otvorenou drevenou loggiou na kamenných pylónoch. Na začiatku kostol vlastnili Filipínci, oratoriánski mnísi, ktorých v roku 1575 založil sv. Filip Neri, a od roku 1939 patrí kostol do farnosti Brela.

Panna s dieťaťom či Panna Mária Triumfujúca, ikona zo 16. storočia, ktorá podľa Zoraidy Demori Staničić pochádza jednoznačne z rúk maliara gréckeho pôvodu Donata Bizamana. Donato a jeho brat Angelo sa v prvej polovici 16. storočia presťahovali z Kréty do Otranta v Apúlii, kde vytvorili maliarsku školu so špecifickými osobnostnými črtami a výrazne byzantským charakterom. Nevieme však, odkiaľ biskup Bijanković získal tento obraz, ktorý sa slávnostne vystavuje pred kostolom a nosí v procesii na sviatok Panny Márie Karmelskej a Nanebovzatia Panny Márie.

Následne bola pristavaná zvonica kostola. Postavili ju v roku 1833 majstri Pavao Bertapelle a Antun Bertapelle (Pavao), jeho strýko Jure Andrijin Štambuk s trinásťročným synom Andrijom (v tých rokoch už kamenárskym pomocníkom) a Petar Štambuk Andrijin. Základy tejto malej kamenárskej dynastie v Dalmácii položil v 18. storočí staviteľ Andrija Bertapella, ktorý pochádzal zo severotalianskeho mesta Bassano. Rýchlo sa udomácnili, stali sa Chorvátmi žijúcimi vo Vrboske a svojou prácou predĺžili život benátskeho baroka v tejto oblasti spájajúc tradíciu spracovania miestneho kameňa s kamenárskou zručnosťou opracovávania viacfarebného mramoru. Po dokončení prvého poschodia odplávali spomenutí majstri 17. júla na vlastnej lodi typu gajeta do svojho mesta Vrboska.

Preprava kameňa nebola v žiadnom prípade jednoduchá, najmä preto, že majitelia sa zvyčajne snažili naložiť na loď čo najviac materiálu. V zátoke Radovnja na Brači pod Selcami, z ktorej Štambukovia pochádzali, naložili rôzne kusy kameňa, žľaby a časti okien a na naliehanie hlavného majstra a majiteľa gajety a proti vôli všetkých ostatných sa hodinu pred polnocou sa vyplavili na ľahkej bóre cez Hvarský kanál. Pavla čakala vo Vrboskej tehotná manželka so štyrmi nedospelými deťmi a Antuna Bertapelleho manželka s piatimi malými deťmi. Dve míle od Braču preťaženú loď zaliali vlny a v okamihu klesla na dno aj s celým nákladom. Jure Štambuk sa zachránil na akejsi doske, Petar Štambuk na vrchnáku akejsi škatule, stráviac v mori pätnásť hodín, kým ich nezachránili rybári, bratia Barbarićovci pri zátoke Dubac na Hvare. Cez Zastražišće prišli do Vrbosky, kde Petar vyrozprával udalosť správcovi Nikolovi Fabrisovi. Úbohý chlapec Jure Štambuk sa potopil spolu s loďou, predáka Pavla Bertapellu ešte  na nejaký čas videli korme a ďalšie tri hodiny po udalosti bolo ešte počuť Antuna Bertapellu, ktorého však zachrániť nedokázali.

A preto, keď sa ocitnete v kostole Panny Márie Karmelskej, zapáľte sviečku pred ikonou Panny Márie na pamiatku pracovitej staviteľsko-sochárskej rodiny Bertapello a mladého Jureho Štambuka, ktorí postavili malebnú zvonicu pripomínajúcu svojou loggiou zvonicu pri dominikánskom kostole v Starom Grade na Hvare.

Za 300. výročie výstavby kostolu, 16.07.2015., vďační obyvatelia Brely mu vybudovali pamätnik, ktorý sa nachádza na nádvorí kostola.